Kvalita vodných tokov v Liptove sa mierne zlepšila

Monitoring vodných tokov Liptova realizovaný počas mesiacov júl až september 2011 ukázal, že kvalita vodných tokov v tomto regióne sa v porovnaní s rokom 2002 mierne zlepšila.

Rozbor základných chemických indikátorov realizovaný na 77 odberných miestach zaznamenal zlepšenie kvality vody na 30 odberných miestach, mierne zhoršenie kvality na 17 odberných miestach a na 30 odberných miestach kvalita vody stagnovala na úrovni roku 2002. Problémom naďalej ostáva výskyt fosforečnanov a dusitanov vo vodných tokoch.          

Občianske združenie TATRY zorganizovalo počas leta 2002 terénny výskum pod názvom „Expedícia Liptov“, v roku 2011 tento výskum zopakovalo s cieľom porovnať vývoj kvality vody vo vodných tokoch Liptova. 

Chemický rozbor vody - stanovenie koncentrácie amoniaku, dusitanov, dusičnanov, fosforečnanov, pH, rozpusteného kyslíka, celkovej a uhličitanovej tvrdosti vody – bol realizovaný s použitím  kompaktného laboratória pre analýzu vody AQUAMERCK.

Zo 77 chemických analýz vykonaných v roku 2011 vyplynulo nasledovné: 19 analyzovaných úsekov tokov patrí do najhoršieho - V. kvalitatívneho stupňa čistoty vody,  21  úsekov tokov do IV. stupňa,     25 do III. stupňa, 3 úseky do II.  a  9 úsekov do I. stupňa čistoty vody.  

Mierne zlepšenie kvality vodných tokov je možné pripísať aj na margo dlhodobej  činnosti  OZ TATRY zameranej na monitoring nelegálnych skládok odpadov a prípadov porušovania platného zákona o vodách občanmi a firmami.        

Pretrvávajúce znečistenie vodných tokov je spôsobené predovšetkým zvýšeným výskytom dusitanov a fosforečnanov, ktorých hlavnými zdrojmi sú splachy agrochemikálií z poľnohospodárskeho pôdneho fondu do priestoru vodných recipientov, vypúšťané septiky a žumpy z rodinných domov, fosfátové prípravky na pranie a žiadne resp. nedostatočné odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v niektorých dotknutých obciach.

Na stanovenie biologickej aktivity vo vodnom toku bola použitá  metodika Trentovho biotického indexu, založená na sledovaní výskytu makrobezstavovcov. Pozorovania boli realizované na miestach odberu vody pre analýzu základných chemických parametrov vody.  

Zo 77 pozorovaní výskytu bezstavovcov signalizovalo 6 pozorovaní (7,79%) zlú kvalitu vody (Trentov biotický index 0 až 1), 16 pozorovaní (20,78%) kvalitu vody na hranici únosnosti (Trentov biotický index  2 až 4), 37 pozorovaní (48,05%) strednú kvalitu vody (Trentov biotický index 5 až 6),    17 pozorovaní (22,08%) dobrú kvalitu vody (Trentov biotický  index 7 až 8) a iba jedno pozorovanie (1,30%) veľmi dobrej kvality vody (Trentov biotický index 9 až 10). 

V roku 2002 zo 78 pozorovaní  výskytu bezstavovcov signalizovalo 12 pozorovaní (15,39%) zlú kvalitu vody, 5 pozorovaní (6,41 %) kvalitu vody na hranici únosnosti, 43 pozorovaní (55,13 %) strednú kvalitu vody a 18 pozorovaní (23,07 %) dobrú kvalitu vody. Na celom predmetnom území, ktoré bolo monitorované,  sa nevyskytla ani jedna analyzovaná vzorka, ktorá by cez biologickú aktivitu odrážala veľmi dobrú kvalitu vody.

Kým analýza základných chemických parametrov vody ukazuje momentálny stav vodného toku, Trentov biotický index zaznamenáva dlhodobé trendy. Aj tu môžeme konštatovať častejší výskyt druhov makroskopických bezstavovcov, ktoré signalizujú mierne zlepšenie kvality vody vo vodných tokoch Liptova.