24.05.2013, Liptovský Mikuláš - V liptovskomikulášskych základných školách (ZŠ) rastie počet prípadov neprimeraného správania sa žiakov.
Riaditelia mestských ZŠ spojili svoje sily, aby zaviedli spoločné pravidlá pri riešení zvyšujúceho sa počtu konfliktných situácií medzi žiakmi a učiteľmi.
Najčastejšie sa na školách prejavuje neprimerané správanie sa žiakov k učiteľom, vulgárne vyjadrovanie, záškoláctvo, ničenie majetku školy či pitie alkoholu a zvyšujúci sa výskyt fajčenia dievčat. „Musíme sa týmito prípadmi začať zaoberať, pretože nám prerastú cez hlavu. Keďže legislatíva nie je dostačujúca, musíme nájsť svoje prostriedky ako zvládať nevhodné správanie sa žiakov,“ vysvetľuje primátor mesta Alexander Slafkovský, ktorý inicioval stretnutie riaditeľov.
Aktívna účasť rodičov
Pri bezprostrednom konflikte musí konkrétnu situáciu vyhodnotiť samotný učiteľ na základne vlastného uváženia. Konkrétnymi krokmi sa však budú školy snažiť minimalizovať niektoré z často opakujúcich sa situácií. „Napríklad, ak bude žiak simulovať nevoľnosť, škola má možnosť privolať rodiča a rýchlu zdravotnú pomoc. Predpokladáme, že deti tak obmedzia tento spôsob vymeškávania hodín, ak zistia, že takto sa im nevyplatí upozorňovať na seba pozornosť rodičov a za každý výjazd sanitky navyše sa platí,“ vysvetľuje Július Lichardus, riaditeľ ŽS Janka Kráľa.
Pomôcť by mali aj výchovné komisie
Významným faktorom pri riešení nevhodného správania sa detí je negatívny postoj rodičov, ktorý znemožňuje primerané vyriešenie závažných či menej závažných situácií. Na všetkých mestských ZŠ preto vzniknú výchovné komisie, ktoré sa budú zaoberať závažnejšími prípadmi. „Na komisiu sú okrem rodiča dieťaťa prizvaní aj sociálny pracovník, polícia, psychológ, mestský poslanec a právnik. Máme skúsenosť, že tu sa pohľad rodiča zmení, keď počuje z viacerých úst, ako sa jeho dieťa správa a aké z toho môžu byť následky,“ približuje Ľubica Revajová, riaditeľka ZŠ Čs. brigády, ktorá už výchovnú komisiu na škole zaviedla.
Osobitný prístup k sociálnym prípadom
Nevhodné správanie sa môže byť podľa psychológov prejavom vnútorného prežívania detí, ktoré žijú v slabom alebo zlom sociálnom zázemí. V takýchto prípadoch je potrebné viac využívať služby sociálnej kurately. Zintenzívniť by sa mohla aj spolupráca škôl s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva (CPPP). „Naši odborní pracovníci môžu učiteľom slúžiť ako poradný orgán, ak by si nevedeli poradiť s niektorými situáciami či postupmi,“ hovorí Erika Straková, riaditeľka CPPP. „Samozrejme, že aj učitelia musia zodpovedne a najmä objektívne pristupovať k riešeniu problémov,“ dodáva E. Straková.