O Vás, s Vami, pre Vás
24.02.2014, Liptovský Mikuláš - Dvojmesačné boje o Liptovský Mikuláš sa zapísali do histórie československých jednotiek na Východe ako najťažšie na území Slovenska.
O udalostiach, ktoré sa nezmazateľne zapísali do novodobej histórie Liptova, sa hovorilo na odbornej prednáške v piatok 21. februára v Múzeu Janka Kráľa.
Po vyčerpávajúcich bojoch v priestore Duklianskeho priesmyku v decembri 1944 dosiahol 1. československý zbor východoslovenskú rieku Ondava, kde prešiel do dočasnej obrany. Kým boli jednotky doplňované mobilizovanými vojakmi z oslobodeného územia, v januári sa front opätovne pohol smerom na západ. Sovietska zimná ofenzíva v Poľsku prelomila nemeckú obranu do hĺbky, čoho následkom bol aj ústup nemeckých vojsk stojacich oproti československému armádnemu zboru.
Československé brigády prenasledovali nepriateľa v sérii menších šarvátok smerom na západ. Ustupujúce nemecké jednotky sa postavili na významnejší odpor pred Levočou, na Branisku a pri Važci, ale v priebehu dvoch týždňov sa front posunul o stopäťdesiat kilometrov. Začiatkom februára 1945 sa postup československých jednotiek náhle zastavil na dosah od mesta Liptovský Mikuláš. „Pochodmi a bojmi vyčerpaná pechota, hlboký sneh, nedostatočné zásobovanie a dôkladne pripravená nemecká obrana naprieč Liptovskou kotlinou dávali tušiť, že nadchádza fáza tvrdých bojov, kde terén, počasie a skúsenosti nahrávajú nemeckej obrane. Vtedy ešte nik nepredpokladal, že boje v Liptove potrvajú až do jari,“ povedal prednášajúci Juraj Vanovčan.
Obdobím najkrvavejších bojov sa stala československo-sovietska ofenzíva medzi 3. – 11. marcom 1945, kedy sovietske jednotky dočasne ovládli Liptovský Sv. Mikuláš a dominujúce výšiny Háj a Nicovô. Severnejšie útočiace československé brigády prenikli do údolia Jalovčianky a dobyli obce Trstené a Bobrovec v taktickej hĺbke nemeckej obrany. Séria nemeckých protiútokov však čoskoro vrhla útočníkov nazad. „Po týždni bojov o výšiny severne od mesta bol neúspech korunovaný stratou samotného Liptovského Sv. Mikuláša, kedy 1. československá brigáda sotva vyviazla z hroziaceho obkľúčenia v meste. Československé jednotky za týchto deväť dní utrpeli straty 2100 padlých, ranených a nezvestných vojakov,“ uviedol J. Vanovčan.
Dôkladná príprava, výcvik a doplnenie čs. jednotiek, ako aj zlepšenie klimatických podmienok však nakoniec viedli k úspechu. Generálna československá ofenzíva z 30. marca 1945 v sile troch brigád prelomila nemeckú obranu severne od mesta a československá pechota a delostrelectvo sa pevne zachytili na dobytom území pod Západnými Tatrami. Ráno 4. apríla 1945 o šiestej hodine rannej vstúpili jednotky 4. československej samostatnej brigády do oslobodeného mesta.
Miesta bojov dodnes pripomínajú zákopy v horách, pamätníky v okolitých obciach a predovšetkým najväčší československý vojenský cintorín na Háji, kde je pochovaných vyše 1300 padlých československých vojakov.
